Príbehy z hokeja na Slovensku

Môj príbeh

“Roky som mlčky sledoval problémy v mládežníckom hokeji, až som sa rozhodol konať. Začal som zbierať podnety od rodičov z celého Slovenska. Pravda vyplávala na povrch – stovky nespokojných rodičov, trénerov a ľudí okolo hokeja.

‘To je zbytočná snaha, to je uzavretý systém,’ varovali ma. Ale podpora rastie každým dňom. Ozývajú sa rodičia, pridávajú sa novinári, šíri sa naša iniciatíva. Potrebujeme konkrétne riešenia. Čas mlčania sa končí.”

Príbeh rodiča 2

„Som bývalý extraligový tréner mládeže a dorastu. Preskákal som si toho dosť, aj ako tréner, aj ako rodič. Veci, ktoré spomínate, sú bohužiaľ pravdivé a rokmi sa situácia len zhoršuje. Máte to dobre rozbehnuté a premyslené. Verím, že sa nám podarí tie skorumpované systémy rozbiť a napraviť situáciu pre budúce generácie.”

Príbeh rodiča 3

“Mám dvoch synov v hokeji. Jeden je talentovaný, druhý priemerný. Ale tá šikana, hrozby a vyhadzovanie z klubov… Radšej odídeme do Česka. Nemám chuť strácať čas s ľuďmi, ktorí kradnú deťom radosť z hokeja a ešte si za to nechajú platiť nehorázne sumy.”

Príbeh rodiča 4

“Ako matka mladého hokejistu vidím hlavné problémy v nedostatku kvalifikovaných trénerov a chýbajúcej kontrole kvality tréningového procesu. Rodičia sa boja ozvať kvôli možným následkom pre ich deti. Verím, že len otvorená diskusia a spolupráca všetkých môže priniesť zmenu. Potrebujeme systém, kde budú hlavným kritériom talent a snaha detí.”

Príbeh rodiča 5

“V našom klube platíme 1200 € ročne za dieťa. Výstroj, dresy aj dopravu si hradíme sami. Tréner jeden na dve kategórie, vo vedení štyria rodičia starších hráčov, ktorí protežujú len svoje deti. A to vydieranie cez trénerov – kto nezaplatí, nehrá. Takto sa talent rozvíjať nedá.”

Príbeh rodiča 6

“Môj syn hrával hokej od šiestich rokov. Bol talentovaný, ale po štyroch rokoch sedenia na striedačke to vzdal. Nie preto, že by nemal schopnosti, ale pretože priestor dostávali iní – tí so správnymi konexiami. Je smutné vidieť, ako systém ničí detské sny.”

Príbeh rodiča 7

„Ako rodič a hokejový nadšenec som znepokojený súčasným stavom. Predovšetkým ma trápi delenie hráčov podľa iných kritérií ako je výkon. Je neprijateľné, že sa deti delia na základe konexií či finančných možností rodičov. Všetky deti by mali mať rovnakú šancu hrať na zápasoch – ako inak majú získavať skúsenosti? Tréneri potrebujú mať voľnosť pri vedení tréningov a určovaní ich frekvencie. Ak deti hľadajú príležitosti mimo klubu, mali by sme sa pýtať prečo, namiesto vydávania zákazov. Často sú to práve tie deti, ktoré sú v kluboch odsunuté na vedľajšiu koľaj. Je nevyhnutné zabezpečiť rovnocenný tréning pre všetky deti v ročníku – nie lepší tréning pre protežované deti a horší pre ostatné. Každé dieťa si zaslúži šancu zúčastniť sa turnajov, nie len vybraná skupina. Je čas na zmenu tohto systému.”

Príbeh trénera 1

“Ako tréner mládeže som mal veľké plány. Chcel som kvalitný tréning, rozvoj detí, radosť z hokeja. Mal som vzdelanie, metodiku, energiu. Ale vedenie klubu mi hádzalo polená pod nohy. Pri dochádzaní 50 km na tréningy som potreboval adekvátne ohodnotenie. Trénovanie je poslanie, nemám čas na inú prácu. Nakoniec som to vzdal, teraz klub nemá trénera.”

Príbeh trénera 2

“Trénoval som mládež s výbornými výsledkami. Problémom bol nesystémový prístup – žiadny dlhodobý plán, chaos v organizácii. Vedenie sa miešalo do zostáv bez ohľadu na výkonnosť detí. SZĽH nedodával včas harmonogramy, nemohol som plánovať. V takom chaose sa nedá pracovať. Nie je prekvapením, že klub teraz ťažko hľadá trénerov.”

Príbeh trénera 3

“Po dvadsiatich rokoch trénerskej práce som musel odísť. Nechcel som sa podieľať na systéme, kde o všetkom rozhodujú peniaze a známosti. Videl som, ako talentované deti končia s hokejom, pretože ich rodičia nemali ‘správne kontakty’. Slovenský hokej potrebuje radikálnu zmenu prístupu k výchove mladých talentov.”