Milí hokejoví bratia a sestry,

Sedím tu nad papierom a premýšľam, koľko z vás práve teraz robí to isté. Koľkí z vás majú plné zuby systému, ktorý nám ničí náš milovaný šport. A viete čo? Už je načase prestať len nadávať pri pive.

Tento článok nie je len môj. Je náš – váš, môj, každého, kto kedy drel zadok na zimáku alebo vstával o štvrtej ráno, aby odviezol svoje dieťa na tréning. Je pre všetkých, ktorým v žilách koluje nie krv, ale hokejová vášeň.

Čo nasleduje, je len začiatok. Prvé buly, ak chcete. Ale hokej nie je one-man show. Nikdy nebol. Preto po prečítaní nečakajte na ďalšie kolo. Vezmite pero do ruky a dopíšte svoj príbeh. Svoju skúsenosť. Svoj hnev. Svoje riešenia.

Lebo kto nič neskúsi, ten sa môže tak akurát pozerať, ako mu iní strieľajú góly do prázdnej brány. A prázdnych brán už bolo dosť, nie?

Toto je náš ľad. Náš hokej. A je načase, aby sme si ho vzali späť.

P.S.: Vedeniu SZĽH odkazujem – pripravte sa. Toto nie je sólová jazda. Toto je začiatok tímovej hry. A v hokeji, ako všetci vieme, vyhráva tím.